QUICK TIP: pokiaľ neviete čo napísať na TT, vyjadrite to fotkou!

DOKÁŽE BYŤ ZVIERA ROVNOCENNÝM ČLOVEKOVI?

31. července 2018 v 10:50 | Lucky Lady. |  Súčasné témy

Čo si myslíte? Zaslúži si zviera určité miesto vo vašom zozname najbližších? Môj ocino mi to už raz vytkol, že nie je dobré, že pokladám zviera na úroveň človeka. Ja si však myslím, že pokiaľ máte určité zvieratko, o ktoré sa staráte, a ktoré ste vždy chceli vlastniť, tak si určite zaslúži miesto vo vašom srdci. Ja mám psíka a častokrát predbehuje aj miesto človeka, a to z niekoľkých dôvodov:
  • PES VÁS NEMÔŽE KLAMAŤ AKO ČLOVEK.

    - myslím, že to zažil už každý z nás. Keď vám niekto suverénne klame do očí, a presviedča vás o niečom, čo sám vie, že nie je pravda. A vy mu potom nakoniec aj uveríte. A po čase zistíte, že ako ten človek dokázal tak klamať. A vy tomu nedokážete rozumieť. Musím sa priznať, aj ja som už klamala viackrát, ale na mne je vždy klamstvo vidieť, a je do očí bijúce. Pretože ja sama viem o sebe, že nie som dobrý klamár, a neviem uveriteľne klamať. A ani nechcem vedieť. Pretože klamstvo je veľmi zlý nástroj, a ako sa hovorí, tá pravda si vždy nájde cestu. A potom si poviete, že radšej ste mohli už na začiatku povedať pravdu.
    - na psovi vždy rozoznáte, aké pocity práve zažíva. A nikdy vás vedome neklame, možno si to len práve zle vysvetlíte, že chce papať, a vy si myslíte, že chce ísť von. Pes vám ale vždy dá najavo ako najlepšie vie, čo si myslí, čo práve chce, a či sa mu niečo páči alebo nie. Nikdy vás neklame, ako napr. človek, keď niekomu niečo podarujete, a tvári sa, že aké je to super, ako sa mu to veľmi páči, ako to vždy chcel mať, a ako to bude každý deň používať. Dajte ruku na srdce, nikdy ste sa pred nikým takto nepretvarovali aj vy? Pretože ja áno. Pretože nechcem, aby bol ten druhý človek sklamaný, predsalen dal si záležať a niečo mi dal, pritom nemusel. A to už je môj problém, že sa mi to nepáči, nehodí, je to zbytočné.
  • PES VÁS VŽDY VYPOČUJE, NIKDY NEPOVIE NIE.
    - poznáte to. Chcete sa niekomu vyrozprávať, ale nemáte komu. Alebo aj máte, ale ten druhý vás buď nepočúva, alebo počúva jedným uchom, druhým von, alebo vás už na začiatku odmietne, že nemá teraz na vás čas. Pes vám toto nikdy neurobí. Pes si vás vždy vypočuje s tým rozdielom, že nikdy nedostanete presnú odpoveď. Bude vás počúvať, ale neodpovedá. A niekedy potrebujeme aj to. Aby nás skrátka len niekto vypočul bez spätnej väzby.
    - ja častokrát zažívam také situácie, že niektoré veci nemôžem povedať ani svojej rodine, nie to ešte nejakým kamarátom. A niekedy zažívam také situácie, že sa chcem vyrozprávať svojmu priateľovi, kde potrebujem okolo jednej veci veľa rozprávať, ale on ma zastaví už na začiatku, že už stačí. No nestačí. Aspoň mne nie. A vtedy sa nemôžem už na nikoho spoľahnúť, že ma vypočuje, ani na neho, pretože ma jednoducho odbil, a musím to buď držať iba vo svojej hlave, alebo idem za svojím psom, ktorý ma vypočuje. Pretože aspoň ten mi nedokáže povedať NIE!
  • PES VÁS NIKDY NEOPUSTÍ.
    - ako sa hovorí, a tak to aj naozaj je a v živote to tak chodí, že jedny prichádzajú, druhí odchádzajú. Najskôr máte nejakých kamarátov v škôlke, potom idete do školy, tam stretnete nových a na tých predchádzajúcich zabudnete. Neskôr idete na strednú školu, po čase zabudnete na kamarátov zo základky. Nie vždy to tak musí byť, ale väčšinou to tak je, aspoň v mojom prípade. Vždy si myslím, že aký ten človek je super kamarát, a nakoniec postupom času zlyháva viac a viac komunikácia, a naše priateľstvo sa rozpadá, a ďalší človek mi zo života odchádza. A neskôr príde iný, nový, aby mi zase dal niečo, aby ma niečo nové naučil, či už dobré alebo zlé. A tak je to aj s frajermi/priateľmi, ktorí prichádzajú, niektorí zostanú navždy, niektorí nie. Jediné, čo vám zostane, je vždy rodina. Aspoň vo väčšine prípadov (nejdem rozoberať krkavčie matky, a otcov).
    - ale pes je vždy s vami až do svojho konca, pretože je vám vďačný za to, že ho môžete chovať, teda ak sa k nemu nesprávate práve ako tyrani, ktorí týrajú psov (k tomuto viac ani nejdem písať, pretože by to bolo na samostatný článok). Pes nikdy neodíde, ak sa k nemu správate tak ako sa máte, a nenechá vás samého, pretože je s vami rád a šťastný.
  • PES VÁS ZAHRNE ÚPRIMNOU LÁSKOU, KTORÁ NIKDY NEZMIZNE.
    - a takto to v živote chodí. Ľudia sa rozchádzajú a schádzajú. Jeden deň sa milujú, druhý nenávidia. Hlavne v tomto storočí. Láska sa už neprejavuje z očí do očí, ale z jedného účtu na Facebooku k druhému online účtu. Už si ľudia nehovoria tie pekné slová face to face, ale cez sociálne siete, cez chat, cez statusy a pod. Čo je smutné. A potom, keď príde určitá kríza, ktorá vás rozdelí a nie scelí, tak len stačí kliknúť na "nezadaný" a láske je koniec. Ale so psom to tak nefunguje. Pes vás neprestane milovať za to, že ste sa nezhodli na nejakej veci. Pes vás neprestane milovať, keď mu poviete nie. Pes vás miluje presne takých, akí ste a nikdy vás meniť nebude. Nepýta od vás viac, ako ste mu schopní dať. A hlavne vás zahrne láskou vždy, keď prídete domov, je celý bez seba, keď sa s ním hráte, keď mu dáte papať, keď ho pohladkáte. Pes sa teší z maličkostí, čo my ľudia sa už niekedy ani nedokážeme. Chceme od toho druhého veľa, a viac a viac, a pritom by stačilo tak málo. Pes sa teší, keď vás môže zobudiť a zistí, že už ste hore a môžete sa mu venovať. Áno, aj to mu dokážeme odpustiť, pretože to nerobí preto, aby vás vyhnal z postele a povedal "už nespi ty sviňa, už ti stačilo spať!", ale že mu chýbate, a už sa nevie dočkať, kedy sa mu budete venovať.

Vždy som túžila po psovi, už od detstva, pretože si myslím, že je to najmilšie a najlepšie zviera, aké existuje. Ešte mám rada aj koníky, aj iné zvieratká, ale pes je proste pes. Keď na vás pozrie tými krasnými kukadlami, keď niečo chce, nedokážete mu odolať. A myslím, že je to zviera, ktoré si navždy uchováte vo vašej pamäti, nie je to zviera na výkrm a na zjedenie. Je to zviera, ktoré má váš život skrášliť a zlepšiť, a verte, zlepší po mnohých stránkach!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Snílek Snílek | E-mail | Web | 31. července 2018 v 10:54 | Reagovat

je krásné, jaký vztah k pejskům máš... já z nich mám respekt, nikdy vlastního mít nebudu, ale to je jen můj problém :D a máš pravdu, já když potřebuju něco takto někam říct, tak mi nezbývá, než psát... a pak vznikají tuny špatných básní a povídek, ale kdyby v nás to nevyřčené zůstávalo, asi by nás to brzy udusilo ....

2 Eliss Eliss | Web | 31. července 2018 v 12:55 | Reagovat

Já mám pejska doma, a mám s ním vztah jako se svým nejlepším kamarádem. Raději se svěřím pejskovi než některým lidem... Moc pěkně jsi to napsala :-)

3 Lucky Lady. Lucky Lady. | Web | 31. července 2018 v 16:56 | Reagovat

[1]: To je v pohode. Aj môj brat má rešpekt, pretože ho pes pohryzol, keď bol malý. :-)

[2]: Presne! Tak isto to mám aj ja!

4 Denisa Denisa | Web | 31. července 2018 v 16:58 | Reagovat

To je milé! Podle mě je zvířátko právoplatný člen rodiny. My máme jednu kočičku doma a jednu kočičku u babičky a obě jsou naše zlatíčka. Problém, že se moc nemají rády, tak s námi nemůžou být na Štědrý den obě, ale co naplat...

5 Lucka Lucka | Web | 31. července 2018 v 19:20 | Reagovat

Krásně napsané, jsi očividně typický pejskař jako jsem já. :-) Ona je pravda, že ta němá tvář dokáže i bezeslov pomoci, utěšit, v jediném pohledu nebo psím úsměvu se toho skrývá tolik... A ty jejich oči plné lásky... :-) Kdo by je nemiloval?

6 benjaminek benjaminek | Web | 31. července 2018 v 22:09 | Reagovat

Pes je to nejkrásnější a nejlepší stvoření na světě! Jsou nám lidem naprosto upřímní, hodní a milují nás! Chválím za krásný článek :)

7 Magicmax Magicmax | E-mail | Web | 1. srpna 2018 v 14:13 | Reagovat

Škoda, že psi nemluví. :-(

8 niki-chan niki-chan | Web | 2. srpna 2018 v 7:46 | Reagovat

Pes je úžasný společník opravdu, ten můj byl nejlepší... ale i jiná zvířata jsou skvělými společníky, prostě pro mě jsou těmi nejlepšími životními společníky :-)

9 Meduňka Meduňka | Web | 5. srpna 2018 v 16:02 | Reagovat

Zařazuji tvůj článek do výběru :-)

10 Lucky Lady. Lucky Lady. | Web | 5. srpna 2018 v 17:01 | Reagovat

[9]: Ďakujem. :-) Teším sa. :-)

11 Zlatice Zlatice | E-mail | Web | 6. srpna 2018 v 10:58 | Reagovat

Mám ráda všechny zvířata, ale pes je prostě pes. Svému psovi jsem také věnovala článek na blogu :-)

12 Fufu Fufu | E-mail | Web | 11. srpna 2018 v 8:35 | Reagovat

Máš pravdu, zvířata jsou určitým způsobem víc, než lidé. Já jsem vždycky hotová ze psa mého strýce.
Kupříkladu, jednou jsem spala venku pod širákem, pejsek strýce byl uvazany u jeho stanu. V 6 ráno pejsek vytrhl kolík a přišel mě celou olizat, aby mě vzbudil. Pak ke mně vlezl pod peřinu a nakrucoval se a mazlil. Jindy přiběhne a začne prosit. A on je tak roztomilý, že mu neodolám :-D.
Já to mám s kamarády pochybné. Řekla bych, že to jsou lidi na nezávaznou konverzaci ve třídě. Ale nikdy bych jim nedokázala svěřit nějaké tajemství, protože mě prostě neberou takovou, jaká jsem.

13 Martina Martina | E-mail | Web | 11. srpna 2018 v 21:22 | Reagovat

Tak to je nádherné čtení, dokonale vystižené. Myslím, že zvířata všeobecně mohou člověku přírůst k srdci, i když máš pravdu - pes je pes. :-)
Je to trošku na toto téma, napadá mě jeden zážitek, když jsem ještě chodila na církevní gymnázium. Přišel nám jeden kněz přednášet o tom, jak špatný je výzkum kmenových buněk. Já na konci zvedla ruku a zeptala se: "Pane, ale jaký je rozdíl mezi zkoumáním lidského embrya a embrya zvířecího nebo samotného zvířete?" A on mi na to s chladnou jistotou odpověděl: "Zvíře je míň jako člověk. Zvíře nemá duši. Zvíře necítí emoce." Velmi mě to pobouřilo a upřímně to nechápu. Pánovi bych dala přečíst tvůj článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vzhľad vytvorený blogom cestujmespolu.blog.cz. Všetky práva vyhradené.