NOVÝ TIP:Súvisiaci obrázok
* článok
blogera Magicmaxa je veľmi zaujímavý, pretože porovnáva náš blog.cz s chorvátskym blogom blog.hr
* povzbudivý článok blogerky Open-minded girl, ktorá píše ako zmenila svoj život a ako využila samotu

PRAVDA O PSÍČKAROCH.

Včera v 10:12 | Lucky Lady. |  Názory
Ahojte! Vítam Vás pri novom článku. Usmívající se

Aby bolo jasné, tiež mám psa a som psíčkarom momentálne asi 3,5 roka, a za ten čas som si zažila už naozaj dosť vecí. Poviem Vám pravdu, veľa psíčkarov exkrementy nezbiera, ale to už asi viete. Musím sa priznať, že občas sa nechce ani mne. Hlavne, keď je večer, a je tma, no naozaj usúďte, hľadali by ste teraz v tej tme hovienko? No asi nie..Pričom sa Vám ľahko môže ešte stať, že keď by ste aj išli ho zdvihnúť, tak šliapnete do druhého. A to naozaj nestojí za to. Ale musím priznať, že pokiaľ mi pes večer urobí potrebu pod lampou, tak to dvihnem. A taktiež 3/4 z hovienok vždy dvihnem, nestojí mi to za to, aby ma niekto odfotil a dal na Facebook alebo pod., ako je to teraz v móde. Ale zároveň musím povedať, že niekedy hovienko nedvihnem, hlavne vtedy, keď má môj pes nejaké žalúdočné ťažkosti a exkrement je kašovitý. Musíte uznať, to sa naozaj ťažko zbiera, nehovoriac o tom, že takmer vôbec sa to nedá dvihnúť.

Ale musím povedať, že veľa ľudí exkrementy nezbiera. Ako to viem? Pretože, keď vidím vonku nejakého psa, že očividne robí veľkú potrebu, tak sa schválne pozerám, či daný majiteľ má sáčik, a či exkrement dvihne. Veľa z nich nie. A nemám rada ľudí, ktorí dovolia psovi ísť na detské ihriská. Ako by sa to páčilo jemu, keby sa jeho dieťa hrá na pieskovisku poocikávanom psom? Takže z tohto dôvodu viem pochopiť matky, ktoré sa rozčulujú na psíčkarov. Taktiež viem pochopiť ženy, alebo babky, ktoré si robia predzáhradku pod svojimi oknami, a nechcú, aby im tam chodili psi cikávať. Úplne tomu rozumiem, a nedovolím svojmu psovi, aby tam išiel, aj keby veľmi chcel.

Ale čomu naozaj nerozumiem, a čo nikdy ani nepochopím, keď si nejaký psíčkar nechá voľne pobehovať psa väčšieho vzrastu bez náhubku s očividne obávaným vzhľadom alebo plemenom. Niektorí psi, ktorí behajú voľne mi nevadia, ale iní áno. Pretože dokážem pochopiť ľudí, ktorí sa boja takýchto psov, bojím sa ich aj ja, aj keď milujem psi. A nedokážem pochopiť, ako niektorí ľudia, ktorí neovládajú svojho psa, ho nechajú len tak pobehovať voľne. Potom sa často stáva, že ten pes rýchlo pribehne k môjmu, a otravuje nás, a môj býva dosť agresívny. A nemám rada ani psíčkarov, ktorí nedovolia svojmu psovi sa ani očuchať s iným psom. Je iné, keď majiteľ vie, že pes je agresívny, a teda radšej ani nejde k druhému psovi, ale je iné, keď človek nedovolí svojmu psovi sa s druhým ani očuchať, nie to ešte pohrať sa.

Taktiež nedokážem pochopiť ľudí, ktorí sú enormne zaujatí voči psom. V blízkosti môjho bývania býva jedna staršia pani, ktorá neustále striehla pri okne, či nejde okolo nejaký pes a neciká pod jej oknom. Avšak, nebol ten priestor ani oplotený, taktiež tam nemala ani nič nasadené, jej dôvod bol iba ten, že "aby jej to tam nezapáchalo" a pod. No tak Vám poviem, že nie raz som prišla do ostrého konfliktu s touto pani, taktiež jej mužom, a teda vôbec som nemala žiadnu úctu voči nej. Mňa naozaj nebude nikto zakomplexovaný buzerovať, pokiaľ som nič zlé a zakázané neurobila. A poviem Vám, už sa nenechám tak ľahko vytočiť, skôr vytočím ju, keď ju budem ignorovať a zopakujem len "zavolajte si policajtov". Pretože nemá žiadny právny nárok na to, aby mi kázala, kde mám so svojím psom chodiť. Ani právny, a ani morálny, či ľudský. Ale musím povedať, že už dlho som ju nevidela sliediť pri okne. A už dlhšie som neprišla ani do konfliktu s inými takýmito "staršími paniami", ktoré len zazerajú. Naozaj takých ľudí nemusím.
 

Bláznivé letné počasie

Pátek v 11:31 | Lucky Lady. |  Súčasné témy
Ahojte! Vítam vás pri novom článku. Usmívající se

Neviem ako u vás, ale u nás je to tento rok s počasím ako na húpačke. Už v máji dosahovali teploty 30 stupňov, a tento trend nasledoval aj počas Júna. Prakticky nebola ani jar, pretože moja jarná bunda uzrela svetlo sveta možno tak 2, maximálne 3krát. Zo zimnej bundy sme šli hneď do trička, čo pre môj organizmus vôbec nie je dobré. Nenávidím tieto teplotné skoky, nenávidím tieto šoky pre organizmus, že jeden deň je 30 stupňov a na druhý deň o 10 stupňov menej. A aj preto bývam v týchto prelomových obdobiach náchylná, a takmer vždy som chorá, či už na jeseň, alebo začiatkom jari. A nebolo to inak ani tentokrát.

Teraz, keď už práve prišiel ten čas prázdninového obdobia, dovolenkového obdobia a teploty by mali stúpať smerom hore, opak je pravdou. Zatiaľ to vyzerá všelijako, a vôbec sa necítim tak, že by som mala ísť teraz umrieť od tepla, vôbec nie. Ako po iné letá. Ale poviem vám jeden tip, nikdy si nedávajte dovolenku v termíne začiatkom júla, okolo 12teho, pretože vtedy vždy prší! Naozaj, mám to odskúšané už viackrát, a doplatila som na to už aj ja, naozaj nikdy si nedávajte dovolenku na začiatku júla, počkajte min. do toho 20-teho, a neoľutujete. Vtedy práve prichádza ten čas, kedy sa najviac oteplí.

RECENZIA| 2 filmy (1. časť)

Středa v 10:29 | Lucky Lady. |  Názory
Ahojte! Vítam Vás pri novom článku. Usmívající se

MIDNIGHT SUN (1. film) LOVE, SIMON (2. film)

Dnešný článok bude recenzia na tieto dva filmy:
 


5 športov, v ktorých by som chcela vynikať.

7. července 2018 v 10:47 | Lucky Lady. |  Súčasné témy
Ahojte! Vítam Vás opäť pri novom článku. Usmívající se

Odjakživa som bola tip, ktorý rád chodil von, hral rôzne športové hry, ale nikdy som nejak extra nevynikala. Väčšinu hier som robila aspoň na 90 %, pretože som vždy mala tendenciu byť lepšia, až možno najlepšia. Preto som v žiadnej hre nejak extra nezaostávala, ale zase som ani nejak extra nevynikala. Avšak napr. gymnastiku som naozaj rada nemala.

Keď som odišla zo Základnej školy na Strednú školu, vtedy ma chytilo obdobie absolútneho necvičenia, nič nerobenia, a len sedenia za počítačom, kde som hrala iba hry, o ktorých som Vám písala v predošlom článku. Boli to štyri roky, ktoré ma postihli asi najviac, vďaka ktorých sa mi vytvorila Skolióza (krivá chrbtica), vďaka ktorej mám dnes niekoľko problémov, ako chronická bolesť chrbtice, zhrbenosť a pod. Naozaj, nie je to pekné, ale nie je to zase ani žiadny extrém (nepredstavujte si ma ako zhrbenú 70 ročnú babku). Taktiež mi tieto roky dali poskracované svaly, šľachy, čo som pochopila a vidím to až dnes, keď napríklad cvičím Jógu a nedokážem sa dostať do tých pozícií.

MÔJ MALÝ(VEĽKÝ) SEN.

5. července 2018 v 10:25 | Lucky Lady. |  Zaujímavé úvahy
Ahojte! Vítam Vás opäť pri článku, ktorý je na Tému týždňa. Usmívající se

Odmalička snívam každú chvíľu, či už o tom alebo o niečom inom, vždy mám nejaký sen alebo víziu, ktorú by som si chcela splniť. Či som snívala, že pôjdem na strednú školu zameranú na ekonómiu, či som snívala, že si urobím vodičák, či som snívala o chlapcovi, ktorý by ma robil šťastnou, alebo som snívala do budúcnosti, kde som si predstavovala, ako študujem na vysokej škole, a potom ďalej pracujem a tak ďalej. Vždy som si svoj život prakticky lainovala, ako nejakú čiaru, v ktorej musia veci fungovať na 200 %, inak nebudem šťastná. A to je chyba. Dodnes som veľká perfekcionistka, na jednej strane to niekomu príde dobrá vlastnosť (z časti aj mne), pretože ste zodpovední, doťahujete veci do úspešného konca, ale na druhej strane to býva občas zraňujúce, keď sa Vám niektoré veci nepovedú, tak ako ste si ich vysnívali vo svojej mysli. A potom prichádza sklamanie. A preto sa snažím si uvedomovať, že život nie je dokonalý, my nie sme dokonalí, nikto a nič nie je dokonalý. Ani ja. Aj keď to býva občas ťažké. A čo si prajem dnes? Ešte stále snívam, snívam o svojom živote, v ktorom budem šťastná, ZDRAVÁ, pretože to je to najdôležitejšie. Musím však povedať, že zatiaľ takmer všetko, čo som si vysnila, sa mi splnilo. Až na niektoré veci, ktoré nevyšli tak, ako som si predstavovala, ale to tak proste chodí, aj keď si to veľa z nás neuvedomuje a nechce, aby sa to dialo. Niektoré veci proste musia nevyjsť, musia zlyhať, ľudia musia sklamať, aby ste sa posunuli ďalej, pretože bez toho to nejde. A časom budete radi, že sa niektoré veci neudiali podľa vašich predstáv, že sa stali inak, než ste si predstavovali, pretože Vám to dalo to, čo ste potrebovali.

VYSOKÉ TATRY | Tipy na výlety za 5 dní.

28. června 2018 v 10:55 | Lucky Lady. |  Slovensko
Ahojte! Vítam Vás pri novom článku. Usmívající se

Vzhľadom k tomu, že sa v júli chystám na dovolenku vo Vysokých Tatrách na Slovensku, rozhodla som sa, že Vám zdelím niekoľko tipov, ak by ste sa rozhodli navštíviť tieto krásne hory. Minulý rok sme navštívili Rím, predtým Chorvátsko, a tento rok by sme sa chceli ísť nadýchať čerstvejšieho vzduchu v horách. Pred 3 rokmi, keď som bola v Nízkych Tatrách, tak mi to veľmi pomohlo, predovšetkým psychicky, som zvedavá, ako to bude tento rok.

My budeme ubytovaní v hoteli Grand Hotel Bellevue, ktorý má 4 hviezdičky, wellness, fitko a pod. Chceli sme niečo lepšie, ale aj za prijateľnú cenu. Vzhľadom na polohu nášho hotela, musela som vyberať výlety v okolí, ktoré sú v tesnej blízkosti, pretože si chcem tentokrát užiť trošku aj odpočinku na hoteli, a wellnesu. A teraz sa už poďme pozrieť, ktoré lokality s 95 % pravdepodobonosťou navštívim. Opíšem Vám dané lokality mojimi očakávaniami, myslím si, že je to taká forma pridanej hodnoty, pretože presné informácie o daných atrakciách si vie každý nájsť na internete, či už na tripadvisore a pod.

Kým som chcela byť, keď som bola menšia.

26. června 2018 v 11:06 | Lucky Lady. |  Zaujímavé úvahy
Ahojte! Vítam Vás opäť pri novom článku, tentokrát na Tému Týždňa. Usmívající se

Keď sme boli malí, každý z nás chcel byť niečím. Ja som chcela byť predavačkou, učiteľkou, úradníčkou. Nevedela som si vybrať. Stále som sa hrala, ako niekoho učím, ako dávam známky, ale zároveň ako prísne hodnotím žiakov, a ako blokujem na pokladni, či úradujem za stolom, podpisujem alebo dávam pečiatky. Alebo som sa hrala na speváčku, pretože odjakživa milujem hudbu.

ŠTÁTNICE | Najočakávanejší deň v priebehu 3 rokov.

24. června 2018 v 11:11 | Lucky Lady. |  Súčasné témy
Ahojte! Vítam Vás opäť pri novom článku. Usmívající se

Tak, ako som Vám sľúbila aj v novinkách aj v predchádzajúcom článku o efektívnom učení, v dnešnom článku sa dozviete moje pocity a priebeh mojich štátnic.

Poviem Vám, som dosť veľký stresman v takýchto dôležitých veciach môjho života, taktiež som dosť úzkostlivá, ale musím povedať, že dni pred štátnicami som zvládala s prehľadom. Vôbec žiadny stres, ani deň predtým, max. takých 10 minút trošku väčšej obavy, inak všetko v poriadku. Stále som si opakovala "buď spravím, alebo nie" a "svet sa nezrúti" a pod. Ale ako prišiel deň D! Ráno som dostala do seba iba 3 hryzy z chleba, fakt som mala stiahnutý žalúdok. Stiahnutý žalúdok trval po celú dobu cesty smerom do školy. Prišla som skôr na 7dmu, i keď to začínalo o 8smej, pretože sa tak naša skupina dohodla. Avšak o 8smej, kedy to začalo, som sa dozvedela, že treba mať aj bakalárku svoju vytlačenú so sebou a zobrať si ju so sebou do miestnosti pri obhajobe! V tej chvíli som nevedela, čo mám robiť, všetci ostatní ju mali, len ja nie, pretože som o tom nevedela! A čo teraz?

Risknem to a pôjdem dovnútra a budem dúfať, že si to nikto nevšimne, a že sa ma na ňu nič nespýtajú? Alebo rýchlo utekať do auly, do hlavnej budovy a ísť si to rýchlo dať vytlačiť a zviazať do hrebeňovej väzby? Ale už sa štátnice začali, 1. v poradí už išla dovnútra, stihnem to? Čo ak si to niekto všimne, že tam nie som? V tej chvíli mi prebiehalo veľa myšlienok hlavou...

Kam dál

Vzhľad vytvorený blogom cestujmespolu.blog.cz. Všetky práva vyhradené.